Slovesá ÉTRE - AVOIR

ÊTRE sloveso BYŤ 

JA SOM	je suis		JA NIE SOM	je ne suis pas
TY SI	tu es		TY NIE SI	tu n'es pas
ON JE	il est		ON NIE JE	il n'est pas
ONA JE	elle est		ONA NIE JE	elle n'est pas
MY SME	nous sommes		MY NIE SME	nous ne sommes pas
VY STE	vous êtes		VY NIE STE	vous n'êtes pas
ONI SÚ	ils sont		ONI NIE SÚ	ils ne sont pas
ONY SÚ	elles sont		ONY NIE SÚ	elle ne son pas

Cvičenie: Cours de francais-Etre au présent de l'indicatif

AVOIR sloveso MAŤ 

JA MÁM	J'ai		JA NEMÁ	Je n'ai pas
TY MÁŠ	tu as		TY NEMÁŠ	tu n'as pas
ON MÁ	il a		ON NEMÁ	il n'a pas
ONA MÁ	elle a		ONA NEMÁ	elle n'a pas
MY MÁME	nous avons		MY NEMÁME	nous n'avons pas
VY MÁTE	vous avez		VY NEMÁTE	vous n'avez pas
ONI MAJÚ	ils ont		ONI NEMAJÚ	ils n'ont pas
ONY MAJÚ	elles ont		ONY NEMAJÚ	elles n'ont pas

Cvičenie: Exercices de francais - Auxilliaires - Verb avoir
Cvičenie: Exercices de francais - Présent - Avoir ; présent de l'indicatif

Francúzske členy

Určitý člen
le alebo l'
la alebo l'
les

Jedn.č.	Množ. č.
la table (stol) /latábl /	les tables (stoly) /letábl/
le garçon (chlapec) /legarcon/	les garçons(chlapci) /legarson /
l'enfant (dieťa)	les enfants (detata)

Neurčitý člen
un
une
des alebo d'

Jedn.č.	Množ. č.
un garçon	des garçons
une table	des tables

Alebo ináč:

le, la, les, l'	-    su urcité polozky	(« le café » znamena kava napriklad « kava je ezdravia »)
un, une	-   su neurcite polozky a tiez cislo jeden	(« un café » znamená « jedna kava » ked sa pýtam « chcel by som jednu kavu »)
de, des, d'	-   je polozka ked sa nemoze pocitat	(« un paquet de café » znamena jedna krabica kavy)

l' a d' sa pouzivaju pred samohlasku alebo h - l'homme, l'enfant

Cvičenie: Cours de francais - Débutant -Accent

Francúzština má iba dva rody : mužský a ženský. Pred podstanými menami stojí vo francúžštine člen označujúci ich rod a číslo.

	Neurčitý člen		Určitý člen
mužský	UN CAFÉ UN ATELIER		LE CAFÉ L‘ATELIER
ženský	UNE MAISON UNE USINE		LA MAISON L‘USINE

Pri podstatných menách, ktoré sa začínajú na samohlásku alebo na h, je namiesto LA/LE len L'

Neurčitý člen sa kladie pred podstatné mená bližšie neurčené, o ktorých dosiaľ nebola reč. Určitý člen označuje niečo známe, určité, o čom sa už hovorilo.

Je cherche un bureau.	Hľadám jednu kanceláriu.
Je cherche le bureau de monsieur Blanc.	Hľadám kanceláriu pána Blanca.
Voilà une photo.	Tu je (nejaká ) fotografia.
C'est la photo de Simone.	To je Simonina fotka.

Člen sa nepoužíva keď ide o :

• vlastné mená – Michel, Simone, Bratislava...
• oslovenie – madame, monsieur, mademoiselle...

Francúzska abeceda

A	B	C	D	E	F	G	h
a	be	se	de	e	ef	že	aš
I	J	K	L	M	N	O	P
i	ži	ka	el	em	en	o	pe
Q	R	S	T	U	V	W	X
kü	er	es	te	ü	ve	dubleve	iks
Y	Z
igrek	zed

Cvičenie: Cours de francais - Alphabet/Son simple Audio

Niektoré francúzske písmená sa dajú napísať na slovenskej klávesnici len tak, že držíme ALT a na numerickej klávesnici napíšeme číslo

â	Alt 131	î	Alt 140
ç	Alt 135	ü	Alt 129
ë	Alt 137

Francúzska výslovnosť

h	-    najčastejšie sa nečíta	zajtra     -    demain /d-ma/ včera       -    hier /i-er/ dnes        -   aujourd'hui /ožordui/
ch	-    sa cita ako "š"	stolicka    -    la chaise /la šez/
g	-   sa cita ako po slovensky g okrem ked je pred (e, i, é):
ge, gi, gé	-    sa cita ako clovensky  "ž"	žandar  -  le gendarme /le žandarm/    zemepis  -    la géographie /la žeografi/ kuriatka    -   la girolle /la žirol /
	aby sa cital g (ako pre slovensky) treba dat "u"
gue, gué	- sa cita ako po slovensky ge
gui	- sa cita ako po slovensky gi	pokladna    ->    le guichet /le giše/  vojna       ->    la guerre  Kde je pokladna   ->    Ou est le guichet
t	-   sa    cita t (ako po slovensky)
	okrem ked je po "ion" sa cita s (la station)
o, au, eau	- sa citaju o (ako po slovensky)	voda        ->    l'eau    (« l' » je polozka pred samohlaskou, sa nepise « la eau ») /lo/ autobus     ->    l'autobus /lotobis/
o, ô, ö	-sa citaju tiez ako po slovensky	posta       ->    la poste /la post/
a	-  sa cita ako po slovensky	stol        ->    la table la tabl
h	-    sa obycajne nevyslovuje (okrem par vynimky ale netreba ich ucit) ale
ch	-    sa cita š	hrad  ->    le château /l šato/
ph	-   sa cita f	filatelia   -> la philatélie /la filateli/
s, x na konci slova	množne cislo pripoji "s" alebo "x" na konci slova ale obycajne sa necita:	musea          -   les musées /le muze/ hrady          -   les châteaux /le šato/
a	- sa cita ako po slovensky	kava              -    le café /l kafe/ mačka, kocur -    le chat /l ša/
â	-   sa trochu viac tahuje (ale nevadi ked sa vyslovuje rovnake ako a)
é, ée, er	(ked je na konci slova) -   sa cita ako "male" po slovensky	vchod       ->    l'entrée /l entre/ metro       ->    le métro /l metro/ policajt     ->    le policier /l polisie/ vecera      ->    le diner /l dine /
è, ê, ai, et	(ked je na konci slova) -> je trochu viac otvorene (treba skusit to rozdielit)	les         ->    la forêt /la fore/ pivo        ->    la bière /la bier/ more        ->    la mer /la mer/ nastupište  ->    le quai / l ke/
ou	-> sa cita ako u po slovensky	dobry den   ->    bonjour noz         ->    le couteau
mm	Ked su dve rovnake spoluhlasky sa to cita obycajne ako jednu:	jablko     ->    la pomme

Existuje veľa výnimiek a treba sa ich učiť pomaly. Čítať a písať po francúzsky je dosť ťažké. Aj pre francúzskych žiakov sú bežné zlé známky z diktátov. Nie je potrebné hneď si všetko pamätať. Na hlavné pravidlá výslovnosti potrebujete aspoň štyri lekcie. :)

Nosné hlásky
Nosné hlásky, ktoré sú vo francúžštine časté, sú pre Slovákov asi najťažšie. Ale Francúzi sú zvyknutí na cudzincov, čo nevyslovujú poriadne, tak sa netreba s tým moc trápiť.

on, om	dobre ->    bon /bn/ dom   ->    la maison /la mezo/
un, um	jeden       ->    un /a/ vonavka     ->    le parfum /l parfa/
in, im, ain, aim, eim, ein, yn, ym	a este tie rovnake hlasky:  - nosové a vino  ->    le vin /l va/ rano  ->    le matin /l mata/
en, em, am, an	- nosové o jeden rok   -  un an /an o/ dieta       -   un enfant /an onfo/ restauracia -     le restaurant /l restoro/ vchod       -    l'entrée /l ontre/
u	ulica             -    la rue /la ru/ siroka ulica      -  l'avenue /lavenu/
eu, oeu:	nabytok     -     le meuble /l m“obl/ dva         -    deux /du/
oi, oî	ua moja  -   moi  / mua/ vecer    -    le soir /l suar /